Martina som spoznal až ako svojho zverenca v extraligových Malackách. Na nešťastie bol z tých starších, ktorí mali padnúť pri omladzovaní družstva. Chodil, poctivo trénoval a aj tak veľakrát bol len na lavičke. Som rád, že teraz mu to môžem splatiť a hrá bez ohľadu na to, koľko mu je rokov. Bol už vtedy aktívny otec, malý Martinko s ním pravidelne trávil tréningy. Od minulého roku naše deti chodia spolu do triedy a tak sa stretávame nielen na hádzanárskej báze, ale aj ako rodičia. Dá sa s ním skutočne pohovoriť o všetkom a má prehľad o živote. T.j. dajú sa s ním viesť aj reči, ktoré dvadsaťročnému nič nehovoria. Nezabudol ani na klub odkiaľ vzišiel a stále Strojáru drukuje a fandí.
Martin, v krátkom čase Ti pribudne štvrtý krížik a stále nemáš problém sa hýbať. Čo Ťa k tomu vedie?
Od útleho veku som sa hýbal, pohyb je pre mna droga :)
Musím o Tebe povedať, že rád do toho trénerovi „kecáš“ v dobrej viere pomôcť a poradiť. Je to Tvoja charakteristická vlastnosť?
Áno, som tzv. frfloš, ale v dobrom, pretože niekedy vyjde akcia, ktorú všetci poznajú, ale ty ju zahraješ úplne naopak a to nikto nečaká.
Poznám Tvojho syna Martina ,ako jedno neposedné aktívne dieťa. Úplný prototyp športovca, ktorý však pre tieto aktivity v škole pochopenie nemá. Má to po Tebe ? Bol si také živé chlapča?
Žiaľ máš pravdu, zatiaľ sa nechytil na nič úplne, ale myslím, že má ešte čas si vybrať. Ja som v jeho veku hrával na sídlisku všetko, futbal, hokejbal, na jeden dotyk, „skofku“ atď. Teraz sa deti hrajú hlavne na to čo vidia v hrách.
Si ročník narodenia 1981 a ja to využijem na naše spomínanie. Túto kategóriu som trénoval v Bratislave skoro ako prvú. Osobne som neznášal ten malacký asfalt a vždy sa tu pre súpera zle hralo. Ako si to vtedy bral Ty ? Bola pre Teba ako chlapca udalosť cestovať do Bratislavy?
V Bratislave sme vždy hrali proti ôsmim hráčom, ôsmi bol rozhodca. Čo sa týka povrchu, tak na začiatku sme nemali tenisky do haly, tak sa nam tam viac šmýkalo.
Na aké víťazstvá si najviac spomínaš ? Alebo nebodaj najhoršia prehra, ktorá mrzela celé družstvo?
Veľmi rád spomínam na starší dorast. Boli sme výborná partia, doma sme dokázali poraziť všetky družstvá, ktorých muži hrali extraligu, kde im samozrejme pomahali dorastenci. Jeden zápas mi utkvel viac. Už som bol na vojne, ale podarilo sa mi vybavit voľno. Hrali sme s Považskou Bystricou, prišiel som až na druhý polčas, to sme prehrávali. Hneď som išiel brániť na „jednotku“ a napokon sme remizovali. Čo malo pre nás cenu zlata, lebo sme postúpili na final four a skončili 3. na Slovensku. Boli sme vtedy najnižší tím, ale hrali kolektívne ako nikdy. Najhoršia prehra bola v baráži s Piešťanmi, tam sme hrali proti deviatim hráčom. Dvaja boli rozhodcovia a od začiatku až do konca nám ukazovali, ako sa to na Slovensku robí...
Hrávaš aj futbal s partiou, chceš sa hýbať. Prečo Tvojím športom bola hádzaná?
Futbal je super, ale na hádzanej sa nerobili rozdiely, kto je ako vysoký. Aj ja nižší človek dokážem ubrániť oveľa väčšieho útočníka, teda dokazal som :)
Dosť premýšlaš, neťahalo Ťa to preto aj skúsiť iné funkcie v hádzanej? Alebo je pre Teba hádzaná skôr partia?
Ťahalo určite, ale časovo to nezvládam, zatiaľ.
Pre mňa si prototypom hráča, ktorý to robí pre radosť a nečaká od toho nič veľa. Bral si to tak vždy? Nemal si nejaké sny?
Samozrejme, ale po zraneniach a zisteniach, že možeš byť oveľa lepší, ale aj tak nedostaneš svoj čas, trénujem len pre radosť. Na zápasoch, ale vždy vydám zo seba maximum, či na ihrisku, alebo ak sa nedarí tak na lavičke.
Ako ľahko si sa v mužoch vyrovnával s príchodom nových chlapcov z dorastu? Bol si ten „kritik“ alebo skôr „mentor“? A ľahko si zvykáš na nových ľudí?
Som rád, že prišla táto generácia do Strojára. Sú to super chalani a držím im palce, aby nemali zranenia a nestratili chuť. Vždy som im rád poradil, keď som mohol.
Vždy si nosil na drese číslo 9?
Až keď som si mohol vybrať :)
Akú otázku by položil Martin Hlaváč sám sebe ohľadne hádzanej?
Prečo nemakáš viac?
