Andrej, za koho sa považuješ dnes. Za motorkára hrajúceho hádzanú, alebo hádzanára venujúceho sa motorkám.

Je to ťažké jednoznačne určiť, ale keďže hádzanej som sa začal venovať skôr a aj som jej obetoval viac času, tak sa skôr považujem za hádzanára venujúcemu sa motorkám.

V tomto smere si u nás a možno v celej hádzanárskej rodine na Slovensku unikát. Jazdíš skutočne súťažne okruhové motorky. A veru nie si tam do počtu. Povedz nám o svojich úspechoch na motorke.

Na začiatok môžem povedať, že úspechom je aj to, že po pádoch som stále bez zranení a trvalých následkov 😊 Okruhy sú v podstate bezpečné. No prírodné okruhy v mestách medzi domami sú však už väčší adrenalín a aj riziko. Medzi najväčšie úspechy môžem zaradiť 2.miesto na pretekoch na Slovakiaringu z roku 2015, kde sa mi podarilo predbehnúť súpera v poslednej zákrute pred cieľom. Tiež 1.miesto na prírodných pretekoch v Malackách, kde sme tieto preteky aj pomáhali organizovať, a pár pekných umiestnení medzi Slovákmi v stredoeurópskom šampionáte Alpe Adria (2.miesto na Panoniaringu v Maďarsku a iné). Aj keď pretekanie na motorkách vyzerá ako individuálny šport, svojím spôsobom je to šport kolektívny. Bez zázemia a mechanikov by sa nedali dosahovať výsledky, za čo chcem poďakovať celému tímu, hlavne bratovi Michalovi a kamarátovi Filipovi.

Dres máš 99, na motorke som ťa tiež videl s týmto číslom. To sa to číslo môže na preteky vybrať? Prečo 99?

Číslo si pretekár vyberá sám a používa ho stále. No môže sa stať, že majú aj dvaja pretekári to isté číslo a ak nastane takáto situácia, druhý pretekár v poradí si číslo pozmení. Na pretekoch sa stretávame stále rovnakí jazdci, takže vieme, ktoré čísla sú obsadené. 99 som si vybral, lebo 9 je moje šťastné číslo a chcel som, aby bolo ešte výraznejšie. Na motorkách má číslo 99 Lorenzo, ale mojím idolom je svetoznámy Valentino Rossi. V hádzanej bývala 9 na dresoch obsadená (Voďo má tiež 9) a tak som sa rozhodol používať číslo 99.

Hádzaná bola určite skôr ako motorky. Kedy si ju začal hrávať?

Hádzaná bola síce skôr ako motorky, ale podľa môjho názoru tiež neskoro. Ja som začal hrávať až na gymnáziu, to som mal asi 16-17 rokov. Dovtedy som veľa o hádzanej nevedel, pravidlá a pod., ale páčilo sa mi, že je kontaktná. Raz som ju hral za školu ešte na ZŠ na Športových hrách medzi školami.

Zvládaš veľmi dobré individuálne činnosti jednotlivca. V zápase to však nevieš predať. Ako starý tréner by som typoval, že Ti chýba zápasová prax? V akom mládežnickom družstve si stabilne hrával?

Keďže som začal hrávať hádzanú až keď som mal 16-17 rokov, začínal som u dorastencov a tam som pomaly získaval nejaké minúty na zápas. Bolo obdobie, kedy som hrával častejšie a aj sa mi darilo, potom prišlo zranenie, ktoré to celé zbrzdilo. A potom som aj veľmi málo hrával pod ďalšími trénermi. Takže určite mi momentálne chýba zápasová prax. Stabilne som hrával najviac ako dorastenec za mužské B-čko Strojára Malacky a vtedy sa mi aj najviac darilo.

Si všestranný človek, čomu sa taký mladý muž ako Ty ešte môže venovať?

Od detstva je šport časť môjho života. Začalo to futbalom, potom aktívne závodné plávanie, atletika (hlavne skok do výšky a rôzne behy) a volejbal za školu, judo, chvíľu MMA, hádzaná a samozrejme rekreačne hokej či už na klzisku alebo štadiónoch. Veľakrát to bola kombinácia dvoch športov, kedy som mal dva tréningy denne hlavne v čase, keď som bol ešte na gymnáziu a povinností okrem školy bolo menej. V poslednom čase sa snažím nájsť si popri pracovných povinnostiach chvíľu na horský bicykel.

Veľa si pod mojím vedením nenahral. Bol si dosť zranený. Ktorá sezóna z Tvojho pohľadu bola najlepšia. Kedy si mohol ukázať čo všetko vieš?

Myslím si, že najlepšia sezóna bola tá, keď sme ako dorastenci doplnení mužmi hrávali za malacké B-čko v mužskej lige. Zároveň sme potom dopĺňali aj Ačko, takže zápasovej praxe a minút bolo najviac. Potom prišla operácia ramena, ktoré ma pribrzdilo, ale zároveň aj utvrdilo v tom, že šport bude stále len šport a oddych. V nasledujúcich rokoch som pod viacerými trénermi aj napriek poctivým tréningom častokrát v zápasoch vôbec nehral a mal to chuť zabaliť. No snažil som sa, ale výsledok to neprinieslo a navyše sa pridali problémy s chrbtom, tak som sa začal viac venovať práci a súkromnému životu a od hádzanej som si dal pauzu. Dnes už mám priority inak nastavené a hádzanú už hrajem len pre zábavu, ale snažím sa na tréning prísť vždy ak to situácia umožní.

Kto ešte z Tvojej rodiny aktívne športoval? Mal si v nej vzor, alebo si v tomto smere samorast?

Z rodiny sme športovali viacerí. Otec hrával volejbalovú extraligu v Bratislave, všetci súrodenci sme aktívne plávali, brat taktiež hral futbal a aktívne MMA, kde mal viacero úspechov. Sestra zase po skončení plávania tiež hrávala hádzanú. Navzájom sme sa vždy podporovali a aj naďalej podporujeme. V rodine sme si boli vzorom navzájom a boli sme radi, keď sa darilo každému.

Protiklady priťahujú. Nie je takým protikladom k Tebe aj hádzaná?

Keďže som predtým robil hlavne individuálne športy, tak hádzaná je v tomto smere protikladom. No páči sa mi na nej to skĺbenie individualít a kolektívneho výkonu tímu. Oproti ostatným chalanom mám odohrané oveľa menej, ale snažím sa vždy ísť naplno a pomôcť tímu ako viem. Aj keď sa mi niekedy v tom útoku nedarí podľa mojich predstáv.

Aké máš plány v hádzanej a aké v motorkách?

V hádzanej, ak zdravie a zranenia dovolia, tak by som rád vydržal trénovať a hrať čo najdlhšie to pôjde, keďže bez športu neviem zostať. Som rád, že ste sa s chalanmi podujali na tento projekt a znova dotiahli Malačanov do Malaciek k hádzanej. Zároveň je hádzaná pre mňa aká taká kondičná príprava na motorku. Aj keď sa to nezdá, ale to pretekanie na motorkách je kondične náročné a nie je to len o sedení na motorke. A pri motorkách veľa závisí od financií a sponzorov, dokedy sa nám to podarí podržať a pokračovať, nakoľko je to finančne náročný šport. Rád by som ešte pár rokov pozávodil a vyskúšal výkonnejšiu motorku.

Je jasné, že šport v Tvojom živote hraje veľkú roľu. Čo Ti priniesol?

Šport mi priniesol veľa a medzi hlavné prínosy môžem zaradiť disciplinovanosť, vytrvalosť, súťaživosť a motiváciu, zároveň aj skúsenosti ako sa vyrovnať s neúspechom a sklamaním. Zároveň som športom získal veľa kamarátov, s ktorými sa stretávame dodnes. V mojom detstve bolo najväčšou motiváciu pre splnenie si akýchkoľvek povinností zákaz ísť na tréning a nie ako v dnešnej dobe zákaz telefónu.