Roman je pohodový chlapík. To zistite hneď, ako sa s ním zoznámite. Je to skrátka spoločenský typ. V kruhu ľudí sa cíti veľmi dobre. Neskazí žiadnu zábavu. V hádzanej prežil toho už dosť. Dorastenecký vek strávil v Bratislave a spomína na to dodnes. Avšak do Malaciek patrí ako ryba do vody. Nakoľko nie je pozičným typom brankára , pokiaľ sa chce udržať v akej-takej forme, musí sa stále fyzicky udržiavať. To, že to robí, vidíte aj na jeho figúre. Dnes už nie je z tích, ktorí bez hádzanej nevedia žiť. Ak mu život nadelí niečo iné - lepšie, zriekne sa jej. V tú chvíľu, nikto netuší na ako dlho. Ale, potom sa vráti a tvári sa akoby tu bol stále s nami. A my to tak berieme. Veď nikdy nevieme na ako dlho to bude.
Roman, ako si sa dostal do bránky a ešte k tomu hádzanárskej?
Prišiel som na môj prvý tréning, kde práve nebol žiaden brankár. Neváhal som ani sekundu a vyzbrojený tričkom, kraťasmi a plátenými teniskami, som čelil prvým strelám. Otec hrával hádzanú a takisto v tej dobe moj spolužiak a doteraz môj skvelý kamarát Boris Sivák.
Neľutoval si niekedy, že si predsa len mal byť hráč?
Určite nie. Od začiatku ma fascinovalo zneškodnovať strely. Stáť proti hráčom, ktorím v podstate nejde o nič iné len vsietiť gól. Pocit zo strelenia gólov si kompenzujem pri iných športoch, ako sú napríklad hokej, florbal, futbal, ktoré hravam rekreačne.
Ako si sa dostal do ŠKP Bratislava?
Po niektorom z domácich zápasov, nás podaktorých prišiel osloviť Zoltán Heister. Pre mňa nebol veľký problem rozhodnúť sa okúsiť palubovku iného klubu, kedže som v tej dobe šiel na strednú školu.
Aké to v tej Bratislave bolo?
Super. Stal sa z nás skvelý tím, ktorý fungoval ako jedna rodina aj napriek tomu, že sme boli v podstate z celého Slovenska.
Prečo si sa do Malaciek vrátil?
Ukončil som strednú školu, začal som pracovať a to už dalej nešlo skĺbiť s takou tréningovou intenzitou. Samozrejme hádzanú som opustiť nehodlal a kam inam, ako do rodných Malaciek?
Čo tie ženy na Tebe vidia? A hlavne prečo u Teba nejde dokopy fungujúci vzťah a hádzaná. Prečo pri každom záchveve lásky sa stratíš z tréningového procesu?
Neviem o čom hovoríš ☺, ale momentálne som single :-)
Tešíš sa na čas, keď ten Roško konečne skončí?
Na nič iné ani nečakám, ale Dušan stále nič .. ( ☺ smiech ) Ale teraz vážne, je super mať pri sebe vždy spoluhráča, ktorý je starší, skúsenejší a v dannej chvíli vie poradiť.
Úvod sezóny si začal veľmi dobre. Dlho som Ťa takto chytať nevidel. Zrejme tvrdého tréningu si sa nikdy nebál. Nechýba Ti v súčasnosti na tréningu niečo také?
Niekedy sa darí, niekedy zasa nie, taký je šport. Tvrdý tréning nie je problém, no teraz to hráme pre radosť a preto že nás to baví.
Kto Ťa brankársky najviac ovplyvnil a ako ťažko si si hľadal tú svoju techniku chytania?
Asi najviac ma ako brankára ovplyvnil tréner ŠKP Juraj Hudák,ktorý bol aj v mladosti brankárom. No nemôžem zabudnúť ani na trénera Dušan Šustera, ktorý mi dal prvé ťaháky na A4 s kresbami brankárov, ba dokonca sa niekedy neváhal postaviť do bránky a niečo predviesť
Kde by si zaradil vo svojom živote hádzanú.
Hádzaná patrí k neodmyslitelnej súčasti v mojom živote a je to pre mňa TOP šport.
Čo vlastne teda robíš, keď nehráš hádzanú?
Momentálne skoro každodenne bicyklujem. Rád trávim čas v prírode a na rôznych túrach. Velkým koníčkom je jazda na motorke. Venujem sa rodine a chodím do práce, ktorá ma baví a napĺňa.
