Parafrázujem názov knihy amerického spisovateľa Roberta Fulghuma. Všetko čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v škôlke. To je názov knihy. Ak ste sledovali hru staronových majstrov sveta, nič iné Vás nemôže napadnúť. Tak, ako sme v školách všetci prešli povinným čítaním, tak by na kurzoch všetkých trénerských tried, malo byť povinné zhliadnuť ľubovoľné stretnutie dánskych šampiónov.
Všetko v tej najlepšej podobe vyzerá tak jednoducho. Tí najlepši sa opierajú o také individuálne schopnosti nielen kľúčových hráčov, že ich systém hry nemusí komplikovaným byť.
Ak si rozoberieme hru Dánska, tak hlavnými prvkami jeho útočnej hry je prihrávka. Prihrávka prudká, správne načasovaná, precízne prevedená. Pre tú precíznosť, malo Dánsko na šampionáte, tak málo technických chýb. Ich hra je akoby čakanie na ten správny moment, ktorý vždy príde. A ten moment veľakrát prišiel okamžite po pár sekundách.
V obrannej hre, kľúčovú úlohu zohráva skvelý brankár, ktorý však tiež chytá len v tích fázach hry, keď pracuje maximálne precízna obrana. To je to hlavné. Dánska obrana má neuveriteľnú schopnosť čítania hry súpera. Behom zápasu sa "naučí" súperovej hre. Jej reakcia je ohromná. Pokryje agresívnosťou najväčšie hrozby a potom v súčinnosti s brankárom ich eliminuje.
Mýlia sa tí, čo si myslia, že Dánsko sú len brankár Niklas Landin Jacobsen a režisér útočnej hry Mikel Hansen. Majú pravdu tí, čo tvrdia, že bez nich by majstri sveta neboli. V dnešnej hádzanej rozdiel medzi kvalitou jednotlivých družstiev robia práve exkluzívny hráči. Okolo nich je vytvorený systém hry, ktorý ich maximálne využije.
Tieto konštatovania sú však staré ako hádzaná sama. Vždy to tak platilo. Dnes aj ako pred päťdesiatimi rokmi. Žiadne nové trendy. Stará známa vec. Každé družstvo , ktoré chce niečo dosiahnuť, musí na oboch póloch svojej hry mať výnimočné osobnosti.
Ešte raz sa vrátim k hre Dánska. To, že nezahrali jedinýkrát moju neobľúbenú kombináciu Nemec nie je jediný kladný ris ich hry. Útok jednoznačne len: výmena, križovanie, odlákavanie, zabiehanie. Nielen hra 1:1 , ale aj cielená hra 2:2, 3:3. Áno sú to všetko činnosti, ktoré by mal zvládnuť starší žiak.
Prečo u nás nemôžeme hrať túto hru v mladšom doraste? Prečo to musíme komplikovať? Je to jednoduché. Lebo sme naše deti toto všetko nenaučili. Nedali sme im do hádzanárskeho života fundament. Nabiflovaním x kombinácii a taktických variant, snažíme sa oklamať okolie a zalepiť si nad svojou trénerskou nemohúcnosťou oči .
Najprv sa snažme mať v každom svojom družstve len malých "košických", "bratislavských", "bojnických", "topoľčianskych", "považských", "malackých", "šalianskych" Landinov a Hansenov a potom tí veľkí, slovenskí naozaj prídu.
Poviem Vám najlepšiu trénersku radu v zápase. Zavolajte si k sebe najlepšieho hráča. Povedzte mu. Choď naspäť a daj gól. Ak vie čo má robiť a ten gól dá, ste skvelý tréner.
Autor je dlhoročný tréner
